Charakteristika plemena Grónsky pes
POVAHA
Čo sa týka povahy, majú títo psy silno zakorenený svorkový pud, spôsob ich života ich odpradávna nútil dobývať svoje miesto vo svorke. V porovnaní s ostatnými severskými plemenami jednajú medzi sebou veľmi impulzívne. Človek preto musí s nimi zaobchádzať tak, aby bol každý z nich uznávaný ako autorita. Ak chcete toho dosiahnuť, psy musíte pravidelne odmeňovať a kŕmiť, pri práci ich rovnomerne zaťažovať a často chváliť. Grónski psy chovaní u nás sú väčšinou veľmi priateľskí, bez najmenších náznakov agresivity voči človeku. V západnej Európe sa zdá byť problém prípadnej agresivity vyriešený – v tejto otázke postupujú chovatelia veľmi dôsledne, agresivita je sledovaná od šteňacieho veku. Agresívny jedinec sa do chovu v žiadnom prípade nedostane, aj keby jeho exteriérové kvality boli vynikajúce.
VYUŽITIE
Nie len na našich, ale aj na medzinárodných výstavách je počet vystavovaných grónskych psov veľmi nízky, väčšinou neprekračuje 1 – 5 jedincov. V zahraničí však prenikli na preteky psích záprahov čistokrvných plemien. Pri svojej veľkosti nemôžu v rýchlosti konkurovať sibírskym husky, sú preto zaradený spolu s aljašskými malamutmi a samojedmi do druhej závodnej kategórie. Určovať jednoznačne, ktoré z týchto plemien je „rýchlejšie“ je nezmyselné. Dôležitejšiu úlohu hrá kvalita tréningu. Grónsky pes je robustné zviera, schopné pracovať dlhú dobu v pokluse bez známok únavy, je preto vhodnejšie s ním pretekať na stredných a dlhých tratiach.