Jakutská Lajka

Yakutian Laika

Ich domovom je večný chlad a aj ten najchudobnejší Jakut, ktorý nemá žiadne iné zviera, má aspoň jedného psa.

Šesť tímov arktických psov počas dvoch rokov 1982 – 1983 podniklo najdlhšiu cestu v histórii severského prieskumu, kedy počas polárnej expedície Sovetskaja Rossija prekonali vzdialenosť približujúcej sa k hranici 10 000 km z Uelenu do Murmanska.

Spolupracovali: MVDr. Laura Šlosárová, Ing Juliánna Baltiarová.

Autor: Ondrej Šulka

História: Začiatkom 20. storočia boli v Jakutsku pri archeologických nálezoch objavené miesta pôvodných obyvateľov, ako aj kosti ich psov staré viac ako 8000 rokov a preto je veľmi pravdepodobné, že tieto pozostatky patrili predkom jakutskej lajky.

Medzi národmi severovýchodnej Sibíri bolo šteniatko drahým darom potenciálnym živiteľom rodiny, pretože úloha psa v živote tajgy bola veľmi dôležitá. Dospelý pes bol darovaný zriedkavo, iba vo výnimočných prípadoch a ak človek daroval psa druhému človeku, ten mu musel dať na oplátku jakutský nôž, v dobrej viere a s nádejou, že zuby jeho psa budú rovnako ostré ako jakutský nôž.

V rodnom jazyku miestnych obyvateľov je toto plemeno známe ako „Sakha Yta“, čo znamená jakutský pes. Jakutské lajky sú prahistorického pôvodu, vyšlachtené pôvodnými národmi na stráženie sobov, taktiež na lov i odvoz ulovenej zveri k ľudským obydliam a boli po celé stáročia dôležitými pomocníkmi, či spoločníkmi miestnych obyvateľov.

Veľmi cenným spôsobom prispel k popisu tohoto plemena Ivan Gorlov, keď

v roku 1850 vydal knihu o húževnatých psích pomocníkoch zo severu. Avšak prvá písomná zmienka o využívaní psov žijúcich v Jakutsku, pochádza z roku 1635, kedy sa vo východnej časti Ruska uskutočnilo viacero prieskumných expedícií. Kungur a Remezov písali o ľuďoch, ktorí žili pozdĺž sibírskych riek a ktorých hlavným dopravným prostriedkom boli psy alebo soby.

V týchto dokumentoch sa rieky Olenyok, Yana, Indigirka a Kolyma spomínajú ako „psie rieky“, pretože boli bohaté na ryby a práve tie boli hlavnou zložkou potravy pre ich psy. Rieky s menšími možnosťami rybolovu opisujú ako „sobie rieky“.

V roku 1692 vyšla v Amsterdame kniha holandského cestovateľa, geografa

a etnografa Nicholasa-Cornelissona Witsena „Noord en Oost Tartarye“ („Severná a východná Tartária“). V tejto knihe boli publikované rytiny „Spôsoby presunu Jakutov v zime“.

Na ďalších polárnych expedíciách v rokoch 1735-1740 používala psy tohto typu aj skupina polárnych cestovateľov Chelyuskin a Laptev. Ruská geografická spoločnosť dala známemu bádateľovi Maakovi za úlohu preskúmať okres Vilyuisk z jakutskej provincie v roku 1877. Maak napísal: „Videl som psa, ktorý bol podobný líške“. V roku 1896 vydal Seroshevsky knihu Yakuts, ktorý opisuje psy Jakutov a rozdeľuje ich do dvoch skupín, 1) strážne – lovecké psy a 2) pobrežné – záprahové psy. Okrem juhozápadnej časti územia nájdete v každej jurte 5-6 psov, ktorí slúžia na ťahanie palivového dreva a ďalšie práce potrebné pre domácnosť.

(Národy Sibíri a spôsob ich prepravy)

Súčasnosť: Jakutská lajka je jedným z plemien psov, ktoré si veľmi rýchlo získalo popularitu v kynológii medzi chovateľmi aj bežnými psíčkarmi. Láka nielen svojimi dokonalými črtami, či nádherným vzhľadom, ale predovšetkým skvelou povahou pre športové využitie a daľšie aktivity v prírode.

Sú veľmi citliví a je potrebné s nimi zaobchádzať mimoriadne opatrne, bez použitia nadmerného tlaku i fyzickej sily. Drsné prírodné podmienky arktického regiónu, v ktorom sa plemeno vyvíjalo, ovplyvnilo formovanie genetického kódu ako vytrvalosť a nenáročnosť.

Výcvik: Samotný výcvik Jakutskej lajky, ako aj všetkých ostatných psov, by mal byť založený na trpezlivosti a vytrvalosti. Odporúčajú sa techniky s pozitívnou motiváciou. Aj pre neskúsených trénerov nie je ťažké získať si od nich adekvátnu odpoveď. Dôležité je vziať túto vec vážne, ukázať zvieraťu svoju otvorenosť a dobré úmysly. Nezabúdať na to, aby ste zviera zároveň povzbudili. Jakutské lajky majú extrémnu schopnosť pripútať sa k majiteľovi. Aj keď sú zvyknutí robiť vlastné rozhodnutia, nezaobídu sa bez ľudskej pozornosti a len veľmi ťažko sa prispôsobujú samote. Tieto štvornohé stvorenia sú ako stvorené pre rodiny s deťmi a vnímajú deti ako objekty hry

i ochrany. K cudzími ľuďom sa správajú neutrálne, bez agresie.

Lov a mushing v sprievode jakutských psov odhalia naplno ich potenciál fyzických vlastností, či inteligencie. Poskytujú lovcom i musherom nenahraditeľnú pomoc. Sú dostatočne zvedaví, aby s radosťou objavovali nové územia a tiež s nadšením, radi sledujú stopovanú zver.

Starostlivosť: Zvýšenú pozornosť je treba venovať veľmi bohatej srsti.

Pĺznu dvakrát ročne a v tomto období je nutné ich česať častejšie ako obvykle. Inak srsť stačí vyčesávať a kúpať podľa potreby. Títo psi sú od prírody nenároční. Predpokladom normálnej starostlivosti o domáce zvieratá je pravidelná fyzická aktivita, správne hygienické opatrenia i organizácia stravovania. Vlasť Jakutských psov leží na ďalekom severe a sú prispôsobené na život v chladných podmienkach, preto veľmi ťažko tolerujú letné horúčavy. Nevhodný priestor pre držanie týchto psov je dusný mestský byt a naopak najlepším miestom na ich chov je priestor, z ktorého sa môžu voľne dostať von a pohybovať sa po dobre zabezpečenom pozemku.

Výživa: V prírodných podmienkach pozostáva z tučného mäsa s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín. V mestskom prostredí by však mali dostávať ľahšie a rýchlejšie stráviteľné jedlo. Je známe, že psy pracujúce v záprahu boli kŕmené raz za 2 dni, aby sa neovplyvnila ich výkonnosť. V domácom prostredí je však vhodné kŕmenie 2 krát denne. Zloženie kŕmnej dávky by malo obsahovať nasledujúce produkty: hovädzie a hydinové mäso (varené aj surové), filé z morských a riečnych rýb, obilniny – pohánka, ovos, ryža, zdroj vlákniny – zelenina a ovocie. Nezabudnite poskytnúť svojmu miláčikovi prístup k čerstvej vode. V žiadnom prípade by ste im nemali ponúkať údené mäso, párky, múku, slané alebo korenené jedlá. To môže u tohto plemena, ktoré je náchylné na gastroenterologické poruchy spôsobiť vážne tráviace problémy.

Písal sa rok 1998, keď Dyachkov Vladimir Zinovievich spolu s Arbugaevom Germanom Prokofievichom nastolili otázku obnovy populácie Jakutskej lajky.

Plemenný štandard Jakutskej lajky bol schválený Ruskou kynologickou federáciou v roku 2005.

Číslo FCI: 365

Hlavné oddelenie pre poľovníctvo a rezervy pod radou ministrov v marci 1959 zverejnilo prvé oficiálne“štúdie pre plemená služobných, poľovných a domácich psov.“ Podľa štúdií E.I. Shereshevského, P.A.Petryaeva a V.G. Golubeva bol publikovaný návod, ktorý tvoril základ štandardu všetkých záprahových psov zo severovýchodu Ruska. V roku 2004 predseda Jakutskej republikánskej asociácie chovateľov psov FCI – rozhodca RKF Stanislav Valentinovič Gorodilov spolu s rozhodkyňou RKF Lenou Innokentyevnou Sidorovou predložili RKF na schválenie štandard plemena Yakutskaya Laika.

V nasledujúcom roku 2005 bol v Bulletine RKF č. 5 ( 57 ) uverejnený

a schválený Ruskou kynologickou federáciou. Od roku 2005 sa psy plemena Yakutskaya Laika začali pravidelne zúčastňovať výstav a súťaží, zastrešené RKF.27. marca 2012 Yakutskaya Laika, ARKTUR SEVERNAYA ZVEZDA z Novosibirska vyhral súťaž na najväčšej medzinárodnej výstave psov v Rusku EURASIA medzi plemenami neuznanými FCI. Zaujímavosťou je aj fakt, že v roku 2013 prešiel musher Arbugaev so psami plemena Yakutskaya Laika arktickou cestou na Nové Sibírske ostrovy vzdialenosť 1 500 kilometrov.

Generálny výbor FCI dňa 4.9.2019 predbežne uznal plemeno Yakutskaya Laika a zaradil ho do klasifikácie FCI v skupine 5 – špicovité a tzv. primitívne plemená

Celkový vzhľad: je to silný, stredne veľký kompaktný pes s dobre vyvinutým osvalením a jemným temperamentom. Hmotnosť sa pohybuje od 20 do 23 kg. Klinovitá hlava, vzpriamené ale aj polovzpriamené trojuholníkové uši, svalnaté nohy, silný chrbát, kratšie bedrá a nie príliš dlhý chvost. Srsť je hustá, musí byť dostatočná pre život a prácu v drsných arktických podmienkách. Pohlavný dimorfizmus je jasne vyjadrený, psy sú silnejšie a mohutnejšie než suky.

Dôležité proporcie:

Dĺžka trupu je väčšia ako výška v kohútiku o 10-15%.

Dĺžka hlavy tvorí menej než 40 % z celkovej výšky v kohútiku.

Dĺžka papule tvorí približne 40% z celkovej dĺžky hlavy.

Dĺžka predných nôh je väčšia ako 50% z celkovej výšky v kohútiku.

Povaha/temperament: jakutská lajka je odvážny, temperamentný, pohyblivý a priateľský spoločenský pes.

Hlava: mierne klinovitého tvaru, úmerná veľkosti psa.

Lebka: stredne široká, mierne guľatá, s dostatočne vysokým čelom.

Lícne kosti: mierne vyznačené.

Čelný stop: dobre vyznačený.

Nos: veľký, so širokými nozdrami čiernej alebo hnedej farby.

Papuľa: klinovitého tvaru, zužujúca sa plynule smerom k nosu.

Zuby: veľké, požadovaný je kompletný (42 zubov podľa vzorca zubov), nožnicový alebo kliešťový zhryz. Po 3 rokoch života je prípustný tesný predkus.

Oči: mandľového tvaru, rovno uložené a široko od seba. Farba očí je tmavo hnedá, svetlo modrá, taktiež oči rôznej farby (jedno oko hnedé, druhé svetlo modré). Viečka sú suché a tesne priliehajúce, v súlade s farbou nosa.

U bieleho podkladu (srsti) je prípustné svetlejšie.

Uši: trojuholníkového tvaru, vysoko nasadené, široké u koreňa, silné, vzpriamené alebo polovzpriamené s hustou, krátkou srsťou.

Krk: dostatočne dlhý a dobre osvalený.

Trup: silný, osvalený, zaoblené rebrá.

Horná línia: rovná a pevná s nepatrným náklonom od kohútika smerom ku koreňu chvosta.

Chrbát: silný, široký, rovný a dobre osvalený.

Bedrá: krátke, široké, dobre osvalené.

Chvost: vysoko nasadený, nesený do polkruhu na chrbte alebo cez chrbát, pokrytý hustou srsťou.

Hrudník: široký, dostatočne dlhý, hlboký, v priereze oválny.

Hrudné končatiny: rovné, rovnobežné, silné a dobre osvalené.

Lopatky: šikmo uložené, miernej dĺžky.

Plece: svalnaté, šikmo uložené, miernej dĺžky.

Lakte: tesne priliehajú k hrudníku a smerujú dozadu.

Nadprstie: krátke, silné, horizontálne.

Pánvové končatiny: sú súčasťou silnej kostry s dobre vyvinutým svalstvom.

Pri pohľade zozadu rovné a paralelné.

Stehno: široke a svalnaté.

Koleno: dobre vyznačené a zauhlené.

Päta: silná, strednej dĺžky. Zauhlenie členkových kĺbov dobre vyznačené.

Nart: silný, vertikálny.

Laby (predné a zadné): klenuté, zovreté, s veľmi tvrdými vankúšmi a hustou srsťou medzi prstami. Zadné laby sú o trochu väčšie než predné.

Pohyb: rýchly, pružný. Charakteristickým tempom je energický klus a cval.

Osrstenie: srsť hustá, lesklá, rovná, drsná na dotyk, stredná dĺžka, s veľmi dobre vyvinutou hustou podsadou. Na krku tvorí golier. Výrazne sa prejavuje u psov.

Na zadnej strane predných a zadných končatinách je srsť dlhšiia a na chvoste malý záves.

Farba: biela farba je základom štandardu plemena a uznávajú sa rôzne varianty zmiešaných farieb: čiernobiela, sivobiela, hnedobiela, čiernobiela s hnedou.

Vyška:

Psy: požadovaná výška – 55-59 cm, ideálna – 56 cm.

Suky: požadovaná výška – 53-57 cm, ideálna – 55 cm.

Akákoľvek odchýlka od vyššie uvedených znakov má byť považovaná za vadu.

Vady:

– výrazná odchýlka od typu, stavby, krátke nohy;

– štvorcový formát;

– plochý, plytký alebo sudovitý hrudník;

– zle vyvážený, pomalý pohyb;

– vlnitá, mäkká, príliš krátka srsť, bez podsady.

Dôvody k diskvalifikácii:

– agresivna alebo bojazlivá povaha;

– disproporcie stavby tela;

– psy samičieho typu;

– podkus, predkus voľný (bez kontaktu), zkrivená čeľusť;

– akýkoľvek jednofarebný, okrem biele farby;

– hladkosrstosť;

– akékoľvek odchýlky v povahe, ktoré majú vplyv na jeho schopnosť vykonávať prácu daného plemena.

Poznámka: psy (samci) musia mať dva normálne vyvinuté semeníky.