Náš klub ako jeden z mála pri bonitácii odoberá vzorku krvi/srsti/slín do databázy DNA chovných jedincov. Prečo?

Dôležité !

• Zviera, ktoré má DNA test, bude automaticky evidované v centrálnej evidencii psov.
• Veterinárny lekár, ktorý krv odoberá, vykoná hygienický odber, pričom krv každého zvieraťa bude odobratá novou ihlou.
• DNA test.

Keď v roku 1980 A.R.Wymanová a R. White náhodne zistili, že osobitosť každého jedinca, (či už človeka alebo zvieraťa), je v niektorých variabilných úsekoch genetickej výbavy tak jedinečná, a že je možné z nich spätne určiť ich nositeľa, využili túto skutočnosť kriminalisti. Išlo vlastne o akési „nové otlačky prstov“ na základe ktorých, je možné spoľahlivo určiť nositeľa z krvi, spermy a ďalších telesných tekutín. Veľkou výhodou DNA testu je, že opakovateľný s vysokou reprodukovateľnosťou, pričom vek a fyziologický stav jedinca nerozhoduje. Podobne ako pri riešení prípadov sporného otcovstva, identifikácií páchateľa trestných činov, sa začali DNA testy využívať aj pri identifikácii a overovaní pôvodu zvierat .

Prečo DNA test na overenie pôvodu u psov?

Objektívna kontrola pôvodu zvierat je nevyhnutným predpokladom pre efektívny plemenársky program, preto je diagnostickým metódam venovaná v celosvetovom meradle osobitná pozornosť. Ich cieľom je stanoviť, resp. jednoznačne potvrdiť chovateľom uvádzané príbuzenské vzťahy medzi zvieratami. Donedávna sa otázky určovania totožnosti a overovania rodičovstva riešili klasickým testovaním krvných skupín, sérových bielkovín a izoenzýmov, avšak v mnohých prípadoch aplikácia zmienených typov polymorfizmu neumožňovala definitívne závery.

Pre kontrolu a výmenu informácii medzi laboratóriami, ktoré overovanie pôvodu vykonávajú bolo vytvorené združenie pre genetiku zvierat International Society of Animal Genetics (I.S.A.G.). Jednou z výhod tohto združenia, je vypracovanie jednotnej metódy na identifikáciu zvierat, s čím súvisí aj možnosť kúpy a predaja zvieraťa zo zahraničia. Aj naše laboratórium genetiky je zaregistrované v ISAG a je jej aktívnym členom.

Môj názor na DNA bude skôr filozofický, trochu z iného súdka

Braňo Slaný

Áno, DNA stojí peniaze, a to je jej veľké negatívum. Ale jediné a posledné. Nestojí to však za to, aby sme urobili niečo pre budúcnosť chovu severanov?

Nie ako represívne opatrenie na vychytávanie podvodníkov v súčasnosti, ktorými sa my, chovatelia nehodláme stať. Ani v najmenšom.

Ale ako vklad do spoločného snaženia na Slovensku skvalitňovať chov a týmto spôsobom držať garanciu nad severanmi na našom území. Ako príklad aj pre ostatné krajiny, že to čo príde zo Slovenska, je už na vyššej úrovni ustrážené a čisté. Ako vklad do budúcnosti. Môžeme to začať, tí čo prídu po nás, sa už nad týmto krokom nebudú ani zamýšľať, budú ho brať ako fakt a život pôjde ďalej.

Test DNA je viac ako len overenie pôvodu u psov

Lenka Maříková

DNA slouží při ověřování původu, a rovněž speciální testy DNA dokáží odhalit některá recesivně podmíněná onemocnění, což může pomoci vyřadit heterozygota přenášejícího dědičné onemocnění – např. chondrodysplazii z chovu.

Genetické problémy v chove severských psov.

MVDr. Roman Kvapil

Každý chovateľ by chcel, aby jeho odchov bol čo najlepší a bez výskytu vývojových chýb. Jednou z podmienok, aby chov nebol len množením, je poznať vývojové chyby, ktoré sa u daného plemena vyskytujú a príčiny, ktoré ich vyvolávajú. Na základe týchto vedomostí je potom zodpovedný chovateľ schopný vytvoriť účinný systém odhaľovania a kontroly chýb, vyskytujúcich sa v chove. Každá chyba predstavuje buď štrukturálny alebo funkčný defekt organizmu, ktorý môže jedinca vyradiť zo života alebo aspoň predstavuje veľké riziko pre život toho jedinca, ktorý je takouto chybou postihnutý. Vývojová chyba, kongenitálny defekt, môže mať celú radu príčin. Medzi tieto príčiny počítame:

1. faktory prostredia – inými slovami ich nazývame ako teratogénne faktory, patria medzi ne toxíny, vírusy, lieky, stopové lieky a fyzikálne faktory prostredia napr. žiarenie.
2. faktory výživy – v prevažnej väčšine prípadov ide o nedostatky niektorých živín v strave
3. genetické faktory – faktory determinované genetickým materiálom rodičov

Ako je už spomínané, jednou z príčin vývojových chýb sú genetické faktory, ktoré vyvolávajú genetické chyby. Tieto môžu byť zistené už pri narodení alebo v priebehu života daného jedinca. Ak je táto chyba odhalená, môžeme sa pokúsiť ju na základe poznatkov o dedičnosti i z chovu eliminovať. Preto, aby sme mohli zaviesť účinný systém selekcie a pritom nedošlo k veľkému zúženiu chovnej populácie, musíme poznať niektoré faktory ovplyvňujúce rozširovanie chyby v populácii daného plemena. Ide o tieto faktory:

• veľkosť populácie
• počet postihnutých jedincov v chove
• spôsob dedičnosti daného znaku

Okrem týchto faktorov podstatnou mierou snaženia sa o elimináciu chyby ovplyvňuje ochota hovateľov spolupracovať na odhaľovaní genetických chýb a potom niekedy i obmedzujúce podmienky pre ich elimináciu z chovu. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené genetické chyby popísané v literatúre, ktorých výskyt bol zaznamenaný u daných severských plemien psov.

Metódy molekulárnej genetiky

V priebehu posledných rokov bol vypracovaný a zdokonalený súbor molekulárno-genetických metód, ktoré sa v súčasnosti už úspešne využívajú v praxi pri kontrole pôvodu rôznych druhov hospodárskych zvierat. Metódy molekulárnej genetiky, ktoré umožňujú určiť rodičovstvo s pravdepodobnosťou hraničiacou s absolútnou istotou, sú založené na vyšetrení hypervariabilných DNA mikrosatelitov, ktoré patria medzi repetitívne oblasti DNA – Short Tandem Repeats.

STR sú špecifické úseky DNA, v ktorých sa krátky sekvenčný motív nachádza v rozličných počtoch tandemovo usporiadaných opakovaní. U mikrosatelitov je sekvenčný motív dlhý 1 – 6 nukleotidov a opakuje sa v kópiách dva až niekoľko desiatok krát za sebou. Mikrosatelity sú mimoriadne zaujímavé z hľadiska vyšetrovania rodičovstva a identifikácie jedincov, nakoľko sú veľmi početné, náhodne roztrúsené po celom genóme, vysoko polymorfné, jednoducho a reprodukovateľne detekovateľné a v neposlednej miere preto, že vykazujú mendelistickú dedičnosť. Alely sa detekujú pomocou špecifickej polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) s následnou elektroforetickou separáciou. DNA test je pomerne náročný, vysoko citlivý, exaktný, vyhovuje požiadavkám pre sériové spracovanie, no na druhej strane kladie vysoké finančné nároky na materiálno-technické zabezpečenie laboratória. Pri DNA teste je možné využiť automatizáciu – v prvej fáze pri aplikácii PCR (amplifikácii špecifických úsekov DNA s použitím termálneho cykléra) a v poslednej fáze pri vyhodnocovaní alel mikrosatelitných systémov (analýze fragmentov DNA pomocou DNA sekvenátora).

Na identifikáciu jedincov a overovanie pôvodu zvierat sa využívajú vysokorepetitívne sekvencie – mikrosatelity, ktoré boli objavené pri štúdiu DNA eukaryotických organizmov. Mikrosatelitné lokusy majú mimoriadne významné postavenie a mnohostranné použitie v genetike zvierat, napr. pri overovaní pôvodu, identifikácii jedinca, populačno – genetických štúdiách, hľadaní genetickej väzby, QTL ukazovateľov a iné. Väčšinou sú lokalizované v nekódujúcich oblastiach DNA – v intrónoch funkčných génov, v pseudogénoch a medzigénových úsekoch. Vysoký polymorfizmus a kodominantná dedičnosť ich alel umožňuje vyšší stupeň identifikácie než poskytujú už spomenuté sérologické metódy. Pravdepodobnosť výskytu spoločných paternitných vzorov v týchto lokusoch je extrémne malá, niektorými autormi odhadovaná až v hodnotách 1:30 biliónom.