Akita patrí k najstarším plemenám psov na svete. Doklady o chove možno sledovať až do 15. storočia, archeologické nálezy však svedčia o omnoho staršom pôvode. Psy podobného vzhľadu určite v Japonsku existovali už pred približne 5000 rokmi. Meno Akita je odvodené od Japonskej prefektúry Akita v severnej časti ostrova Honšu, kde sa nachádza prapôvod tohto plemena. K menu Akita sa často pridáva slovo Inu alebo Ken, tieto slová neznamenajú nič iné ako „Pes“.
V epoche Tokugawa až do epochy Taiso (1603 – 1925) bola Akita hlavným nerozlučným spoločníkom samurajov. V roku 1931 sa Akita, vďaka cisárovi Hirohito, stala majetkom národa a tým bol zakázaný aj export mimo krajinu vychádzajúceho slnka. Až po roku 1945 sa toto rozhodnutie prestalo dodržiavať a počas obsadenia Japonska za druhej svetovej vojny sa mnoho Akít vyviezlo do Ameriky. Tak sa toto krásne plemeno začalo postupne šíriť po celom svete, aby potešilo svojich budúcich majiteľov nezameniteľným charakterom.
Ešte dnes predstavuje Akita v Japonsku symbol vernosti. Na železničnej stanici Shibuya v Tokiu stojí od roku 1948 bronzová socha akity Hachiko, ktorá je pamätníkom lásky a vernosti tohto psa k svojmu pánovi. Hachiko bol akita profesora z Tokia. Každé ráno sprevádzal svojho pána na stanicu a popoludní ho tu opäť privítal. Profesor zomrel v roku 1925 na infarkt. Hachiko však ďalších desať rokov prichádzal každé ráno na stanicu a čakal tam na svojho pána. 7.3.1935 bol Hachiko nájdený mŕtvy na mieste, na ktorom tak dlho a trpezlivo čakal. V Japonsku platilo a stále platí, že Akita predstavuje symbol zdravia a blahobytu. Považujú ju za japonské kultúrne dedičstvo.